Začiatky pestovania viniča v Rači a okolí môžeme datovať do stredoveku. Už z 13. storočia máme údaje o rozlohe viníc a spracovávaní hrozna.
Račianske víno patrí medzi najkvalitnejšie vína z malokarpatskej oblasti a vždy sa predáva trochu drahšie ako ostatné. Obyčajne ním zlepšovali iné vína, alebo ho predávali ako dezertné. Vyvážalo sa cez Rakúsko aj do Sliezska, veľa sa ho predalo aj v Bratislave.
Delegáciu račianskych farníkov, vedenú svojím farárom, v roku 1767 prijala cisárovná Mária Terézia, ktorá Račanom darovala donačnú listinu – dekrét o pestovaní “ tereziánskej račianskej frankovky”, čím uznala račianske červené víno za vhodné aj na cisársky stôl. Farárovi darovala krásny bohoslužobný ornát.
Miloš Máťuš s manželkou sú pokračovateľmi vinohradníckej rodiny Máťušovcov, ktorá má v Rači zapustené hlboké historické korene. Hospodária na cca 20 ha viníc. Hrozno na všetky vína si sami dopestovávajú a venujú mu nadštandardný pestovateľský servis.
Vína vyrábajú prevažne klasickou metódou s výnimkou kontrolovaného kvasenia pri niektorých bielych vínach. To znamená že si zachovávajú prirodzenú, charakteristickú vôňu a chuť , ktorá sa nachádza v hrozne z nášho račianskeho podlažia. A to bez použitia aromatických kvasiniek, alebo enzýmov štiepiacich chuť a vôňu. Po šetrnom spracovaní vína zrejú v nerezových tankoch, dubových alebo barikových sudoch.
Vína na trh prichádzajú bez chemickej stabilizácie, takže majú priestor na zrenie aj vo fľaši. Každý druh vínka(odrody, ale aj rovnakej odrody z inej parcely) má svoju osobitú chuť a vôňu, teda každé vínko inak chutí aj vonia (podľa odrodovej charakteristiky). Pri vhodnom uskladnení majú vína potenciál aj na niekoľkoročné vyzrievanie.